Tí, čo skoro zničili Rím

Spartakus

Predpokladám, že všetci viete,že Spartakus nebol Riman (a zrejme by vás zabil, ak by ste to navrhli). Nie. Spartakus bol bojovník z Trácie (krajina na hranici medzi Gréckom, Bulharskom a Tureckom), ktorý sa narodil niekedy okolo roku 109 pred naším letopočtom. Bojoval v rímskom vojsku, no utiekol z neho (veľmi pravdepodobne preto, že sa zamiloval a chcel sa zosobášiť). Chytili ho a predali do otroctva (v tom čase vás do otroctva mohlo dostať prakticky čokoľvek; dlhy, zločin alebo fakt, že vás už nebavilo mrznúť a moknúť v zákopoch a radšej ste si našli nejakú peknú dievčinu, pekne telo na telo). Kúpil ho muž menom Lentulus Batiatus. Tento muž bolo lanista a vlastnil ludus- školu pre gladiátorov. V roku 73 pred n.l. Spartakus a ďalších asi 70 gladiátorov utieklo z ludu a Spartakus začal povstanie otrokov (v dejinách Ríma už tretie; lepšie a úspešnejšie ako predchádzajúce, ale stále nie dosť. Po Spartakovom páde sa už otroci v Rímskej ríši viac nebúrili.). Bez ohľadu na výsledok Spartakus dva roky znervózňoval celú ríšu. Niekedy počas tohoto obdobia vznikla legenda rozšírená samotnými Rimanmi, že Spartakus má modrú krv a je kráľom, ktorý sa dostal do otroctva, pretože pre Rím bolo nesmierne ponižujúce, že ho dokázal toľkokrát poraziť obyčajný otrok. Spartakus sa pokúsil spoločne so svojimi ľuďmi prekročiť Alpy, no jeden z jeho generálov, Gal Crixus, sa rozhodol spoločne so svojimi mužmi vrátiť a zaútočiť na Rím. Spartakus, vidiac nemožnosť úspechu, to odmietol, no Crixus odišiel a Spartakus sa tak zbavil najväčších násilníkov, no tiež stratil najlepších vojakov. Rímsky generál Marcus Licinius Crassus (najbohatší muž Ríma, ktorý dosiahol, že z neho mali vojaci väčší strach, než so Spartaka tým, že na nich uplatnil decimáciu) Crixa porazil, no Spartakus dosiahol Alpy. Vtedy sa z doteraz neznámych príčin otočil a znovu prepochodoval celé Taliansko, tentokrát naopak, a teda zo severu na juh. Tam uzavrel spojenectvo s pirátmi, ktorí ho mali previezť aj s jeho ľuďmi na Sicíliu, no piráti ho zradili. Spartakovo povstanie otrokov bolo napokon ukončené v boji niekde v južnom Taliansku v roku 71 pred n.l. Jeho telo sa nikdy nenašlo (pravdepodobne bol v boji rozsekaný na kusy), a tak niektorí ľudia ešte dlho verili, že prežil a že sa vráti, aby sa pomstil. Po Spartakovom páde bolo šesťtisíc zajatých otrokov ukrižovaných pozdĺž cesty Via Appia.

Spartakus dnes:

• V roku 1960 bol nakrútený film s Kirkom Douglasom v hlavnej úlohe (z historického hľadiska bol film úbohý, ak pre nič iné tak už pre to, že vo filme je Spartakus modrooký blodín. Spartakus pochádzal v podstate z Grécka a ja vás prosím: Nájdite mi v Grécku človeka, ktorý bude mať prirodzene modré oči a bude prirodzene blond.).
• V roku 2004 vznikol film Spartacus v hlavnej úlohe s Goranom Visnjicom.
• V roku 2010 sa začal nakrúcať seriál Spartacus, pôvodne s Andym Whitfieldom v hlavnej úlohe, po Whitfieldovom úmrtí na rakovinu si Spartaka zahral herec Liam McIntyre Seriál má celkovo 4 série a na Slovensku momentálne Markíza púšťa tretiu.
• Vzniklo množstvo kníh, ktoré spracuvávajú Spartakov osud (napríklad Spartacus od Howarda Fast či román Spartakus. Před námi boj a Spartakus. Smrtí boj nekončí od Jarmily Loukotkovej).
• Spartakovo meno nesú viaceré športové tímy, napr. Spartak Trnava
• Spartakovci boli členovia Spartakovho zväzu, nemeckej socialistickej skupiny počas 1.svetovej vojny,ktorú viedli Rosa Luxemburgová a Karl Liebknecht. Neskôr sa stala jadrom nemeckej komunistickej strany.
• Spartakus bol označovaný ako ´prvý socialista´ a napríklad v Československu zohrávali dôležitú úlohu tzv. spartakiády.

Zdroj textu: en.wikipedia.org/wiki/Spartacus, en.wikipedia.org/wiki/Main_Page

Zdroj obrázkov: torrentbutler.eu

Kleopatra

Kráľovná kráľov. Tento prívlastok dostala, pretože vládla dvom svojho času najmocnejším mužom Ríma a oboch stála život. Kleopatra VII.sa narodila ako dcéra egyptského faraóna Ptolemaia XII. Auleta. Ako 14-ročná bola svedkom toho, že jej otec musel utiecť pred vzburou. Na trón nastúpila jej staršia sestra Berenica a nechala popraviť jednu zo svojich sestier. Po tom, čo sa jej otec vrátil za pomoci Rimanov na trón ju nechal popraviť. Po smrti otca si Kleopatra vzala za manžela svojho 12-ročného brata Ptolemaia XIII. Ten so svojím radcom Pothiniusom začal pripravovať Kleopatrinu smrť. Kleopatra kvôli spojenectvu so sýrskym kráľom utiekla do Sýrie. V tom čase v Rímskej ríši prebiehala občianska vojna medzi Gnaeom Pompeiom Magnom a Gaiom Iuliom Caesarom. Po prehre utiekol Pompeius do Egypta, v nádeji že mu syn muža, ktorého dostal späť na trón, pomôže. Nestalo sa tak. Keď sa Ceasar dostal do Egypta, dostal ako dar na privítanie Pompeiovu hlavu. Riman bol zhrozený tým, čoho sa Ptolemaios XIII. dopustil a prišľúbil svoju pomoc Kleopatre. Jej brat sa na úteku utopil v Níle. Kleopatra sa vydala za svojho druhého brata, no vládla sama za seba, s plnou podporou Caesara a Ríma. Caesar sa vrátil do Ríma a Kleopatra ho spoločne s ich synom Caesarionom nasledovala. Po porazení pompeiovcov roku 45 pred Kr. sa Caesar stal neobmedzeným vládcom. Prívrženci republiky sa báli jeho narastajúcej moci a vplyvu, a preto ho v roku 44 pred Kr. zavraždili 22 bodnutiami do tela. Kleopatra utiekla z Ríma. Pomocou série úskokov a osobného šarmu si získala prizeň jedného z Caesarových nástupcov, Marca Antonia. Podľa legendy dokonca na jeho lodi vhodila do svojho pohára jednu zo svojich perlových náušníc a prehltla ju spolu s vínom, aby tak Antoniovi dokázala, aká je bohatá. Antonius bol ohromený jej šarmom a dôvtipom, zamiloval sa do nej a strávili spolu niekoľko šťastných rokov, počas ktorých mu Kleopatra porodila tri deti. Potom sa však do ich vzťahu zamiešal ďalší z Caesarových dedičov, Oktavián. Vyhlásil, že Antonius zradil Rím a vyhlásil mu vojnu. Kleopatra a Antonius sa s Oktaviánom stretli v bitke pri Aktiu. Tu Kleopatra- hoci mala prevahu a vyhrávala- odrazu otočila svoju loď a utiekla a Antonius ju nasledoval. Tým dokázal Rímu, že je úplne v Kleopatrinej moci a jeho vojaci prešli na stranu Oktaviána. Kleopatra sa obávala, že ju Antonius nenávidí a chce ju zabiť, a tak sa ukryla vo svojom mauzóleu a dala rozhlásiť, že je mŕtva. Keď sa to Antonius dozvedel, požiadal svojho priateľa, aby ho zabil. Ten sa však radšej zabil sám a Antonius jeho príklad nasledoval a prebodol sa mečom. Kleopatra sa dozvedela, že Antonius umiera a dala ho previesť k sebe do mauzólea. Antonius ju pred smrťou požiadal, aby si z čias, čo spolu prežili pamätala iba šťastné obdobia. Oktaviánovo vojsko medzitým obkľúčilo mauzóleum a Kleopatru uväznilo. Aj napriek veľkej múdrosti, vytrvalosti a šarmu nedokázala posledná ptolemaiovská kráľovná vzdorovať zväčšujúcemu sa vplyvu Rímskej ríše. Oktavián sa k nej celkovo správal dobre a dovolil jej aj pochovať Antonia. Ale nedovolil, aby jej deti vládli Egyptu ako zástupcovia Ríma. To Kleopatru definitívne zlomilo a rozhodla sa zomrieť. Jej smrťou Egypt stratil svoju naslávnejšiu a asi aj najväčšiu kráľovnú. Po jej smrti bol jej syn Caesarion zavraždený a ostatné deti boli poslané na rôzne kráľovské dvory, kde sa tiež postupom času strácali. Spôsobom Kleopatrinej smrti si nie sme istí; podľa slávnej legendy sa nechala uštipnúť jedovatou kobrou kráľovskou, faktom však zostáva, že kobru nenašli a tiež, že táto kobra by v sebe nemala dostatok jedu na to, aby bola schopná zabiť aj Kleopatru aj dve jej slúžky. Istý Riman sa o Kleopatre neskôr vyjadril: ´V celých dejinách Ríma boli iba dvaja ľudia, z ktorých Rím prežíval skutočný strach. Jedným z nich bol Hannibal a druhým táto žena.´. 

Kleopatra dnes:

• Desiatky historických kníh a románov pred deti i dospelých venované iba Kleopatre a stovky tých, v ktorých bola spomenutá, napr. Kleopatra- kráľovná kráľov, Shakespearov Antonius a Kleopatra či Kleopatra od Stacy Schiffovej
• Planétka 216 pomenovaná Kleopatra
• 6 rôznych baletov
• 26 filmov, z toho 18 nesúcich Kleopatrino meno priamo v názve, medzi najznámejšie patrí film Cleopatra z roku 1963 s Elizabeth Taylor v hlavnej úlohe

Zdroj textu: en.wikipedia.org/wiki/Cleopatra#Cleopatra_in_the_Roman_Civil_War, en.wikipedia.org/wiki/Cultural_depictions_of_Cleopatra_VII, Kleopatra- kráľovná kráľov (kolektív autorov)

Zdroj obrázkov: en.wikipedia.org/wiki/Cleopatra#Cleopatra_in_the_Roman_Civil_War

Hannibal Barkas

Hannibal Barkas je meno jedného z najlepších a pravdepodobne aj najznámejších vojvodcov antického sveta, ktorý sa počas druhej púnskej vojny dostal takmer až k zničeniu Ríma. Narodil sa v roku 247 pred n.l. v Kartágu, no prevažnú časť svojej mladosti prežil v cudzine. Jeho otec Hamilkar Barkas bol veliteľov púnskych vojsk na Sicílii počas prvej púnskej vojny. Po porážke Kartága sa Hamilkar uchýlil na svojej statky v Afrike, spolu so svojimi synmi. Hannibala vzdelával spartský učiteľ a filozof Sosylos, čo dokazuje, že mladý Hannibal ovládal minimálne dva jazyky; fenický a grécky. Rimania medzitým využili oslabenie Kartága a obsadili Sardíniu a Korziku a Hamilkar bol zavolaný späť, aby dobyl nové územia ako kompenzáciu za stratu významných hospodárskych oblastí. Predtým, než tak urobil, navštívil vraj so svojimi troma synmi chrám boha Baala a (ako tvrdí rímsky historik Livius) nechal ich tam odprisahať večnú nenávisť Rimanov. Hannibalov sľub mal údejne znieť: ´Prisahám, že hneď, ako mi to vek dovolí, ohňom a železom určím osud Ríma.´.  Ako deväťročný Hannibal opustil Afriku, ktorú potom navštívil až o ďalších tridsať rokov. Počas svojho dospievania dosiahol viacero vojenských úspechov a dotiahol to až na veliteľa kartáginských vojsk v druhej púnskej vojne. V roku 218 pred n.l. sa postavila na čelo armády a prešiel cez Pyreneje do Gálie. Hoci sa mu tu najskôr postavili miestne kmene Keltov, Hannibalovi sa podarilo získať si ich a mohol tak v mieru prejsť ich územím. V čase, keď sa dostal k Alpám disponoval armádou asi 40 000 pešiakov a 10 000 jazdcov a takisto mal so sebou aj 37 vojenských slonov, ktoré mali však skôr psychologický účinok na morálku nepriateľa a svoje najväčšie vojenské úspechy dosiahol Hanniblal bez ich pomoci, pretože v tom čase už boli všetky mŕtve. Hannibal totiž počas svojho prestupu Álp spôsobil uvoľnenie lavíny, čím nielenže zničil polovicu vlastného vojska, ale zvládol tak pokaziť aj jednu z najveľkolepejších invázií v celých dejinách. Do Talianska sa tak dostalo iba približne 25 000 vojakov. Hannibal však i tak dokázal niekoľkokrát rímsku armádu poraziť na vlastnom území. Pochopil však, že vďaka vlastnej chybe nemá dostatok vojakov na napadnutie a porazenie samotného Ríma. Vyžiadal si posily z Kartága a pomocné vojsko viedol jeho brat Hasdrubal. Ten sa síce po troch rokoch dostal do Talianska, no žiaľ sa mo nikdy nepodarilo s Hannibalom spojiť. Hannibalova jediná nádej na získanie pomoci teda skončila bezúspešne a jeho armáda bola vyčerpaná a zdecimovaná skutočnosťou, že Rimania ho nechali desať rokov pochodovať po južnej Itálii. Potom rímsky generál Scipio zvolil novú stratégiu; nechal Hannibala Hannibalom a vydal sa do Hispánie znovu dobýjať pôvodne rímske územia. Hannbal dostal konečne príkaz vrátiť sa do vlasti. Scipio sa s jeho zúboženou armádou stretol v severnej Afrike a rozdrvil ju. Kartáginci sa museli podrobiť rímskym podmienkam mieru a navždy sa vzdať akéhokoľvek vplyvu v Európe. Zaujímavosťou je, že hoci Scipio mohol, nežiadal vydanie Hannibala z dôvodu, že si ho vážil, veď napokon práve od neho sa mladý generál naučil mnohým taktickým prvkom. Hannibal svoj život skončil požitím jedu vo svojej vile, presným rokom jeho smrti si však historici nie sú istí. Podľa Livia však zomrel v roku 183 pred n.l., teda v rovnakom roku ako Scipio Africký, jediný súper, ktorý sa mu kedy vyrovnal svojou genialitou.

Hannibal dnes:

• Množstvo historických kníh, napr. Hannibal pred bránami od Karla Richtera či Hannibal od Rossa Leckieho
• Historický dokumentárny film Hannibal od spoločnosti BBC

Zdroj textu: Stephen Weir- History´s Worst Decisions, en.wikipedia.org/wiki/Hannibal

Zdroj obrázkov: www.palba.cz/viewtopic.php?t=4721