Rímski bohovia

Rímsky partenón je veľmi podobný tomu gréckemu, no objavujú sa v ňom i negrécke prvky. Je to preto, že Rimania počas svojho
dobývania cudzích území preberali, prípadne zlučovali cudzích bohov a vkladali ich do vlastného zoznamu božstiev. Dôležitou bola aj
skutočnosť, že obyvatelia ríše mali pomerne silnú náboženskú slobodu a mohli viac-menej nerušene uctievať vlastných bohov.
Medzi hlavných bohov ríše patrili:

Jupiter- vládca bohov. Ako taký bol stotožňovaný s gréckym Diom a čiastočne aj s egyptským hlavným bohom Amonom. Patril medzi najvýznamnejších bohov Ríma, okrem iného mu bol ako Jupiterovi Optimovi Maximovi (Jupiterovi najlepšiemu a najväčšiemu) zasvätený chrám na Kapitole. S veľkou pravdopodobnosťou bol Jupiter pôvodne bohom nebies, ktorý riadil počasie, predovšetkým búrku. Miesta, do ktorých udrel blesk sa stávali posvätnými a patrili iba jemu. Z keltských bohov bol Jupiter stotožňovaný s bohom blesku Taranom a takisto s bohom slnka. Jeho manžekou bola vládkyňa bohov Juno, okrem nej však mal množstvo partneriek, či partnerov a takisto nemanželských detí. Prevažnú časť svojej nie príliš vernej stránky však získal vďaka zlúčeniu s gréckym Diom.

Juno- vládkyňa bohov, manželka Jupitera. Jedná sa o rímsku verziu etruskej bohyne Uni, neskôr bola stotožnená s gréckou Hérou a vďaka nej získala nových rodičov i potomkov. Bol jej zasvätený každý prvý deň mesiaca, sviatky mala 1.7. a 13.9. Bola tradične označovaná za ochranného ducha žien. Taktiež zohrávala úlohu ochrankyne manželstva, pomáhala ženám s pôrodmi a celkovo niesla patronát nad rodinou. Vzhľadom k tejto svojej úlohe je jednou z mála bohýň a bohov, ktorá nemá žiadnych nemanželských potomkov. Ako ostatní bohovia, aj Juno mala množstvo epitet. Ako Juno Populonia žehnala ľuďom vo vojne. Ako Juno Sororia ochraňovala dievčatá v puberte, Juno Sospita Mater Regina (Juno záchrankyňa, matka, kráľovná) bola zase bohyňou plodnosti a ochrany.

Neptún- jeden z trojice najmocnejších bohov, pôvodne boh vody. Neskôr, po zlúčení s gréckym Poseidónom, sa stal vládcom morí. Keďže Poseidón bol považovaný za stvoriteľa koní, Neptún bol zlúčený i s rímskym bohom koní Consom. Jeho manželkou sa stala Néreida Amfitríta, jeho najstarším synom bol polomuž, poloryba Tritón. Neptúnovou zbraňou je trojzubec a bol pomerne obávaným bohom, pretože hoci dokázal zabezpečiť bezpečnú plavbu, ak sa nahneval, lode sa už nikdy nevrátili do prístavov. Modlili sa k nemu predovšetkým námorníci. Okrem manželky a syna mal i množstvo mileniek a nemanželských detí, medzi najznámejie patrí napríklad hrdina Théseus a za svoho predka ho považovalo množstvo významných rodov.

Pluto- vládca mŕtvych, kráľ pokladov. V Grécku bol známy pod menom Hádes a ako pán mŕtvych sa netešil veľkej obľube. Jeho manželkou bola bohyňa jari Persefóna, zo začiatku milá a veselá, no podsvetie ju vraj zmenilo na chladnú a smutnú. Ľudia sa Háda báli a obvykle mu obetuvávali čierne zvieratá, najmä ovce, jeho posvätnou rastlinou bol narcis. Ako Pluto sa stal i vládcom bohatstva a drahých kamňov, skrátka všetkého, čo môžeme nájsť pod zemou, vďaka čomu sa stal vľúdnejším a uctievanejším.

 Mars- zo začiatku boh poľnohospodárstva, neskôr sa o stotožnený s gréckým Areom stal bohom vojny. Je po ňom pomenovaný mesiac marec (latinsky Martius), posvätnými zvieratami boli vlk a ďateľ. Základný rozdiel medzi Martom a Areom je v skutočnosti, že zatiaľčo Ares bol bohom zúrivého vojnového šialenstva, krviprelievania a násilia, Mars prebral skôr atribúty patriace Pallas Athéne a bol bohom stratégie a teda aj víťaznej vojny. V niektorých provinciách Mars prebral aj funkciu boha liečiteľstva a stal sa i patrónom niekoľkých keltských kmeňov a osád. Jeho milenkou sa po stotožnení s Areom stala grécka Aphrodité, Rimanom známa ako Venuša.

Venuša- hoci pôvodne bola bohyňou plodnosti a kvetov, veľmi skoro bola zlúčená s gréckou Aphrodité, bohyňou lásky a krásy a prijala aj jej postavenie v mýtoch, od čoho sa odvíjalo všetko. Od jej pôvodu (zrodila sa z morskej peny, ktorú oplodnil umierajúci Uranos, vďaka čomu bola najstaršou z tretej generácie bohov), cez jej vzťahy, manželstvo s chromým bohom kováčov Vulkánom (grécky Héfaistos) až po skutočnosť, že sa stala matkou zakladateľa Ríma, Aenea. Ďalšou zaujímavosťou je napríklad skutočnosť, že to, že G.I.Caesar označil svoju milenku, kráľovnú Kleopatru, za ´krajšiu než Venuša´ sa stalo jedným z dôvodov, prečo sa rímski senátori rozhodli, že ho treba urýchlene odstrániť.

Vulkán- boh ohňa, po stotožnení s gréckym Héfaistom i boh kováčov. Zatiaľčo však Héfaistos bol synom bohyne Héry, ktorá ho vraj zrodila sama zo seba, Vulkánova genealógia nie je ani zďaleka taká jednoduchá, keďže jeho pôvodom si nie sme vôbec istí (v jednej z verzií je dokonca otcom Jupitera, čím sa popiera jeden zo základných mýtov o boji s Titánmi!). V rozšírenejšej verzii mýtu je však Vulkán dieťaťom Jupitera a Juno, avšak po jeho narodení bola Juno jeho výzorom tak znechutená, že ho zhodila z Olympu, čím spôsobila, že jej syn zostal naveky chromý. Vulkán však od svojej gréckej verzie získal napríklad krásnu manželku Venušu (Aphrodité) a v rímskych mýtoch sa stal otcom niekoľkých hrdinov a bol považovaný aj za predka viacerých rodov. Od jeho mena, spojenia s ohňom a dielne pod sopkou Etna sa odvodilo a slovo vulkanus, teda medinárodné označenie sopiek.

Minerva- rímska bohyňa tradične stotožňovaná s gréckou bohyňou múdrosti, remesiel, stratégie a víťaznej vojny, Athénou. Hoci však Minerva prijala niektoré znaky, zostala prevažne (a na rozdiel od svojej gréckej polovičky) bohyňou cechov a remesiel. Tu sa ukazuje zásadný rozdiel vo vnímaní Rimanov a ich postoja k bohom vojny. Zatiaľ čo grécka Athéna bola ochrankyňou stratégie, a teda aj víťaznej vojny a Arés bol bohom krvilačnosti, vojny vedenej pre samotné vraždenie a bez úžitku, Minerva bola síce významnou bohyňou, ale v role boha vojny sa angažovali skôr Mars a z Perzie pochádzajúci boh Mithras. Posvätným symbolom Minervy bola sova.

Bacchus- rímsky boh vína, stotožnený s gréckym Dionýzom. Jeho otcom bol tradične Jupiter a matkou smrteľníčka Semele, princezná, ktorej bohyňa Juno privodila smrť. Zeus si potom Baccha zašil do lýtka a donosil ho miesto matky. Keď chlapec dospel, bohyňa Vesta sa kvôli nemu vzdala miesta v Dvanástke, aby bol medzi bohmi zachovaný mier. Bacchovými kňažkami boli Mainady, dosť nespútané ženy oddávajúce sa vínu. Jeho oslavy boli sprevádzané nemorálnosťou a často sa menili za hranice slušnosti a tak boli v roku 186 pred n.l. Bacchanálie zakázané. Bacchovi potom zostala ešte slávnosť Ambarvalia (29.5.).

Apollón- grécky boh, ktorý síce nikdy nebol stotožnený so žiadnym rímskym, no i tak bol jedným z najvýznamnejších bohov Ríma. Zo začiatku bol považovaný za boha liečiteľstva, potom sa stal bohom veštieb a proroctiev a neskôr mu pribudli i povinnosti boha lovu, hudby a poézie. V Delfách sa nachádzala aj veštiareň, v ktorej veštila Apollónova kňažka Pýthia. Ako Aollón Phoibos bol uctievaný ako boh slnka. Apollóna Atepomara uctievali Kelti ako boha koní. Cisár Augustus utieval Apollóna ako svoje osobné božstvo.

Ceres- bohyňa obilia, v Grécku známa pod menom Deméter. Stelesňovala schopnosť prírody stále sa obnovovať. Počas hladomoru v roku 496 pred n.l. odporučili Sibylline knihy, aby začali uctievať aj Deméter. Slávnosti Cerialia sa konali medzi 15. a 19. aprílom. Na dátum 4.10. pripadal aj pôst na počesť Ceres, čo je v rímskom svete dosť neobvyklé. Ako bohyňa zeme bola uctievaná aj na pohreboch.

Diana- bohyňa divokej prírody a lesov. Bola stotožnená s bohyňou Artemis a prevzala jej funkciu ochrankyňe žien, bohyne lovu a mesiaca. Na Aventíne stál Dianin chrám a centrum jej kultu bolo pri meste Aricia. Spájali ju s bohyňou Egeriou a bohom Virbiom. Niekedy bývala spojovaná aj s keltskými bohyňami lovu Abnobou a Arduinnou. Dianin sviatok sa konal 13. augusta. Jej bratom- dvojčaťom bol Apollón, ktorý bol zase bohom slnka k Dianinmu mesiacu. Patrila k panenským bohyniam spoločne s Minervou.

Merkúr- syn Pleiády Maie a boha Jupitera, totožný s bohom Hermom. Bol považovaný za ochrancu cestovateľov, posla bohov i ochrancu zlodejov, vlastne pomáhal všetkým okrem lenivcov. Bol zobrazovaný s berlou a dvomi hadmi a 15. mája sa slávil jeho sviatok. V Británii bol zobrazovaný s tromi hlavami a pravidelne ho stotožňovali s rôznymi bohmi a zobrazovali aj s bohyňou Rosmertou. V Gálii ho tiež poznali ako boha lovu.

Medzi ďalších významných bohov patrili napr. boh hraníc Terminus, boh Saturn (grécky Kronos), Tyché- bohyňa šťastia, či veľmi žiadaná bohyňa víťazstva Victoria. Z polobohov bol uctievaný najmä Hercules (grécky Hérakles).

Zdroj textov: Lesley Adkins a Roy A. Adkins- Handbook to Life in Ancient Rome (280-305), en.wikipedia.org
Zdroj obrázkov: internet