Osobné vzťahy Rimanov

Manželstvo

V Ríme, na rozdiel od mnohých iných antických krajín, bolo manželstvo výlučne monogamné, t.j. zahrňovalo vždy len jedného muža a jednu ženu, hoci muži mohli mať vzťahy napr. so svojimi otrokmi. K legitímnemu manželstvu mohlo dôjsť iba medzi slobodnými občanmi Ríma, prípadne majiteľmi conubia, teda práva uzatvárať manželstvo. Do roku 445 pred n.l. nebolo povolené uzatvárať medzi sebou manželstvo patricijom a plebejcom, taktiež neboli možné svadby medzi slobodnými občanmi a prepustencami, až kým to nezrušila tzv. Augustova legislatíva. Otroci nemali povolené vstupovať do manželstva počas celého trvania Rímskej ríše. Dolná veková hranica pre vstup do manželstva bola u žien 12 a u mužov 14 rokov, sobáše sa obvykle dohadovali a mali politické zámery. Zo začiatku vstúpila žena po svadbe pod manželovu právomoc, v neskorších dobách zostávala pod právomocou otca. Na svadbách sa spravidla nosila biela farba, nevesta mala oblečenú tzv. rovnú tuniku (tunica recta), ktorú si sama ušila a žltý závoj (flammeum).

Rodina

Domácnosť tvorilo jadro rodiny; jednalo sa o manželský pár, deti, otrokov a rodinný majetok. Nemáme záznamy o vzdialenejších príbuzných, ako sú prarodičia, napriek tomu však v rímskom svete zohrával dôležitú úlohu tzv. paterfamilias, otec rodiny, najstarší mužský člen rodiny. Ten z právneho hľadiska riadil celú rodinu a mal v rukách absolútnu moc (pater potestat- moc otca), dokonca i vtedy, keď jeho deti už mali vlastné rodiny. Paterfamilias mal moc nad životom a smrťou každého člena rodiny a taktiež nad ich osudom. Mohol svojvoľne odmietnuť dieťa a nechať ho zomrieť, prípadne predať ktoréhokoľvek člena rodiny do otroctva, bez akéhokoľvek dôvodu, jeho príbuzní získali slobodu až po jeho smrti.

Rozvod

Paradoxne máme o rímskom rozvode viac informácií, než o manželstve samotnom. Nebol zakázaný žiadnym náboženským pravidlom ani sa naň neviazalo žiadne spoločenské poníženie. Od najstarších dôb sa mohol muž so ženou rozviesť v prípade jej nevery, opačne to však neplatilo. Bolo očakávané, že muži budú mať nemanželské vzťahy, od žien sa však očakávala cudnosť. Počas neskorej republiky mohli o rozvod požiadať muž i žena, bez udania dôvodu. K rozvodom pravdepodobne dochádzalo pomerne často, minimálne vo vyšších vrstvách, kde boli manželstvá takmer čisto politické. Odhaduje sa, že jedno zo šiestich manželstiev príslušníkov vyšších vrstiev sa skončilo rozvodom počas prvých desiatich rokov, rovnako časté bolo aj ukončenie manželstva z dôvodu smrti jedného z partnerov. V prípade rozvodu mali ženy nárok na navrátenie svojho vena, jej deti však zostali v moci svojho otca. Po rozvode či smrti jedného z partnerov obvykle dochádzalo k uzavretiu nového manželstva, pričom muži sa znovu ženili častejšie, než ženy, predpokladá sa, že za to môže menšie pravdepodobnosť tehotenstva u starších žien (dediči boli hlavným dôvodom manželstva).

Bohovia, ktorých Rimania žiadali v týchto otázkach o pomoc:

• Hymen- boh manželstva
• Venuša- bohyňa lásky
• Juno- bohyňa rodiny
• Vesta- ochrankyňa domova

Zdroj textu: Lesley Adkins a Roy A. Adkins- Handbook to Life in Ancient Rome (372-373)

Zdroj obrázkov: rome.mrdonn.org/weddings.html, ancientrome-familylife.weebly.com/